4.10.2007 O pojmoch z dojmov a dojmoch z pojmov

Jedným z pilierov duchovnej cesty je duchovné chápanie pojmov (slov). Bežne ľudia postrádajú duchovný rozmer života, vnímajú veci okolo seba len obmedzene, väčšinou zmyslovo (zrakom, sluchom,...) a preto aj všetky pojmy chápu len telesne, teda spájajú si pojmy s niečím, čo zmyslovo prežili. To, čo neprežili, čoho sa nedotkli, z toho nemajú žiadny dojem a tak o tom nemajú ani žiadny pojem.

Materialistické chápanie pojmov vychádza z hmotného zážitku - dojmu. Určitému dojmu je potom priradený pojem - teda nejaké slovo, pomenovanie, meno. Prežijem radosť, nazvem to radosťou. Prežijem pochopenie, nazvem to pochopením. Ale zisťujem, že je mnoho spôsobov, ako prežijem radosť. Avšak radosť z rôznych vecí je si podobná, akoby radosť existovala sama o sebe. A to už prechádzam z materialistického do duchovného ponímania. Ak pripustím, že existuje niečo ako radosť, ktorá je nezávislá na zmyslovom podnete, potom radosť je sama o sebe duchovným pojmom. Ak túto radosť samu o sebe aj zažívam, mám z dojmu pojem a z pojmu dojem. Toto duchovné vnímanie mnoho ľudí nemá, ale je aj mnoho ľudí, ktorí ho majú. Je to celé len vec šírky vnímania, ako široko a hlboko sme schopní vnímať veci okolo seba a v sebe.

Ale kde je vrchol duchovného ponímania? Kam to celé smeruje? Vrcholom je najvyšší mystický zážitok, duchovné poznanie, ktoré však nie je prázdnym filozofickým pojmom, ale živým hmatateľným dojmom, pravdivou skúsenosťou jednoty s najzákladnejším princípom Bytia. Z tohto stavu najvyššieho dojmu vzniká vedomosť o základných duchovných pojmoch. Práve z tohto mystického dojmu mohol vzniknúť napríklad Platónov svet ideí, v ktorom kraľuje nad všetkým idea absolútneho Dobra a všetky ostatné idey (pojmy) sú odvodené z nej. A sú to idey spravodlivosti, lásky, pokoja, blaženosti, múdrosti, odvahy, súcitu, slobody, spokojnosti, znášanlivosti, ...

Avšak pokiaľ nemáme najvyšší mystický dojem (vnem), skreslene si predstavujeme aj každý duchovný pojem. Pod spravodlivosťou chápeme napríklad zákony štátu, ktoré však môžu byť v niečo spravodlivé a v niečom nespravodlivé. Pod láskou chápeme len to, čo z nej sme skutočne zažili a zážitkom iných neveríme. Za múdrosť považujeme množstvo vedomostí, za pokoj považujeme dovolenku pri mori, ... Teda o duchovných pojmoch máme len čiastkové poznanie. A Platónov svet ideí chápeme mylne len ako výplod logického myslenia.

Takže si pekne pohovoríme o tom, ako kto chápeme rôzne pojmy a z akých dojmov pochádza naše vnímanie pojmov. Na rozcvičku začneme trebárs s pojmom radosť, šťastie, pokračujeme socializmus, kapitalizmus, solidarita, peniaze, sex, cirkev, Boh, prejdeme k láska, spravodlivosť, duchovná cesta. Každý môže nadhodiť pojem a všetci sa vyjadria. Budeže to pekná hra a budemeže sa čudovať, ako kto rôzne chápe ktoré pojmy...

O pojme z dojmu: Mám zážitok a to, čo som poznal, pochopil, snažím sa pomenovať. Žiadny pojem však nemôže plne vystihnúť realitu dojmu, avšak treba nájsť taký pojem, ktorý daný dojem čo najsprávnejšie odráža.

O dojme z pojmu: Hľadať v každom pojme jeho skutočný dojem (teda ako ho pravdivo vnímame, ako sa pravdivo odráža v našich životoch), to znamená hľadať pravdu. Držať sa pravdivého dojmu namiesto výmyslov znamená stáť v pravde. A stáť v pravde je nevyhnutná podmienka, aby vôbec medziľudská komunikácia k nejakému porozumeniu viedla.