27.9.2007 Partnerská láska ako mystická cesta

K minulej téme - pravá a falošná mystika:
Vážení a milí, čo sme to len porobili? Minule sme veľké nezmysly o mystike trepali, preto odčiniť svoje hriechy treba mi. Mystiky zaiste dva sú druhy, ale správny bude len ten druhý. Kto do ovčinca vchádza bránou, ten je oviec majiteľom. Ale ten, kto cez plot preskakuje, ten len zlodej oviec bude. Ovce, to je zrejme zbožie, o ktoré sa jedná, v prípade mystiky - absolútne poznanie a jednota večná. Brána k ovciam - to ťažká vec, to necháme si nakoniec. Skákať cez plot čo znamená? No predsa tie najrôznejšie duchovné cvičenia. Meditačné techniky, ťažká askéza, vedenie majstrom, kurzovné poplatky, to všetko sú veci násilnícke, akoby človek násilím do košiara vniknúť chcel. Poviete si: Čo teda? Sme v pomykove, akú sú potom cesty mystikove? Predsa nenásilie, vážení, list vlastníctva na ovce nech vystavia mi. List vlastníctva? A kde ho získam, ty majster, to mám zájsť na kataster? A veruže áno. V nebi tiež katastrálny úrad majú, lež pozemky každému spravodlivo prideľujú. Len dodržať podmienky pre pozemku užívanie a máš papiere na počkanie. Aké sú to podmienky? Spravodlivosť a láska len, nič ťažkého, jednoduché ako sen. S tými papiermi keď pred bránu košiara sa postavíš, chvíľu ťa tam nechajú - to len tvoju trpezlivosť skúšajú. No po čase brána otvorí sa a oni teba spýtajú sa: List vlastníctva máš? Tož poď milý náš. Už sme sa ťa načakali, aj barani zajasali. Hľa, toto všetko patrí tebe, len nadarmo z toho neber. Íha, nebesá, to sú mi ale čudesá. A kde sú tí, čo cez plot prišli? Tí tade zas aj odišli. Čo ukradli, bolo im ponechané, veď to sú len smeti márne. Pravý poklad nevideli, bo sú lupom oslepení.

Nuž aké nám poučenie z toho plynie, milí? Hľadajme len to, čo sme zdedili. Čo naše vlastné je, našu vlasť a domov, svetielko nádeje. Nekukajme po tom, čo nepatrí nám, lebo to len krádež je a klam. A zdedili sme užasné veci, to verte mi všetci, ale do užívania ich dostaneme, len keď s nimi verne zaobchádzať budeme. Otec svojmu synovi tiež nedá jeho dedičstvo, pokiaľ ten stále v krčme vysedáva a jeho oko po kdejakej lúpeži pokukáva. Očistiť sa od lúpeží a iných nekalých bludov, nastoliť kráľovstvo skutočnej spravodlivosti, až to nám je vstupenkou do nebeských budov...

Škola života - škola mystického zážitku
Tieto stretnutia beriem od samého začiatku, ako školu duchovného zážitku. Po triapol roku však u mnohých stále ešte pochopenie nenastáva, že tu nejde o filozofovanie a počúvanie, aké výmysly kto navypráva. Hovoríme o mystike fámy, no zážitok žiadny, rozumom sa vozíme po nebi vysoko aj po zemi hlboko, ale srdce je od toho všetkého na míle ďaleko. A viete čo? Ak myšlienky a city nie sú v súlade, ak z jazyka a z rozumu pravda zo srdca neplynie, tak lužeme a reč používame daromne. A viete, že žiaden klamár nemôže prekročiť bránu kráľovstva nebeského? A viete, čo je pravá mystika? Sedieť v kruhu, cítiť každého jedného človeka, pravdaže, len pokiaľ ho cítiť dokážem, cítiť spolupatričnosť, vzájomnosť, solidaritu a jednotu (stačí do tej miery, do akej ju cítiť vieme), každého jedného vnímať ako časť mozaiky kruhu, ktorého miesto ešte presne nevidíme, ale postupne poznávame. Každý je slobodný vo svojej úprimnosti a predsa to funguje ako jeden organizmus v celistvosti. Toto je pravá mystika, nie plané reči o nej. Toto je atmosféra, v ktorej funguje Duch Kruhu. A Duch Kruhu je ten pravý duch, svätý duch. Len ten nás povedie k ďalším zážitkom pochopenia aj naplnenia. Nájde sa tu sedem statočných a spravodlivých, ktorí mi s tým pomôžu? Vyhlasujem konkurz, kto sa hlási? Či budeme radšej nasledovať Ducha Chaosu? Ducha deštrukcie?

--------------------------------------------------------------------------------


Partnerská láska ako mystická cesta

O mystike sa popísalo kníh neúrekom, no málokto si všimol tú mystiku, ktorú máme všetci pod nosom. Všetci mystici len cez plot preskakujú a bránu širokú zďaleka obchádzajú. Od najstarších čias je tu brána k najvyšším tajomstvám Bytia otvorená, ale ľudia v ňu neveria a po pokladoch, ktoré majú na dosah ruky, nehorázne šliapu. Pokrytci pokryteckí, náboženskí aj mystickí. Nerozpoznávate, čo dáva najsilnejšiu krásu vašim citom? Necítite, čo vás budí zo smrti do života? Už ste tak načisto zmagorení, že ste zabudli? Z lásky vašich rodičov ste sa narodili, lásku hľadáte a túžite po nej, z lásky zase plodíte a tvoríte. A pri tom všetkom ju degradujete na prostitútku predajnú alebo len na púhe súžitie dvoch kameňov vedľa seba, nevážite si ju, nehľadáte jej hĺbku a nedotýkate sa jej podstaty. Lebo keby ste poznali podstatu lásky, poznali by ste Boha a poznali by ste podstatu svojho vlastného Bytia a svet, v ktorom žijeme, by bol úplne ale úplne iný. Že je svet taký, aký je, plný chamtivost a závisti, neznášanlivosti a svárov, útlaku a biedy, je len a len preto, lebo ste pohrdli darom lásky, ktorý ste dostali, aby ste ju poznávali, objavovali jej hĺbku a prenikli k jej podstate. To je úloha, ktorú dostal kadý človek, len čo sa narodil z lásky. A vari teda ľudstvo zlyhalo? Nie, len uviazlo v labyrinte, motajúc sa v kruhu, aby len statoční a odvážni našli východisko.


Čo teda je láska? Splynutie duší, jednota duchov. Na fyzickej úrovni máme objatie alebo sex. No na tejto úrovni nie je nijak možné skutočné splynutie, a predsa ho tam hľadáme. Potom máme jemnohmotné telo. Na tejto úrovni je možné splynutie tiel. Ale to nie je ešte to pravé splynutie. Na úrovni duše splynieme hĺbkou duševného porozumenia. To keď si jeden druhému čítame myšlienky, keď vnímame rovnaké pocity. Cítime súlad a porozumenie aj bez slov, ale stále to ešte nie je ono. Nakoniec, na úrovni ducha, cítime sa byť jedinou bytosťou, rozdelenou na dve polovičky. Odtiaľ pochádza aj pomenovanie: Polovička moja. Vzorec lásky je: 1+1=1. Vtedy vieme, že sme Jednotou, ktorej je každý neoddeliteľnou súčasťou. Jediným bytím, ktoré našlo jednotu medzi sebou a s tým našlo aj jednotu s Bohom, ktorý je jediným pravdivým Bytím a v Bohu našlo jednotu so všetkým, čo existuje. A v Jednote človek našiel skutočnú plnosť blaženosti, plnosť poznania a uskutočnenie a naplnenie každej túžby ducha. Po tejto skúsenosti Jednoty už sa v človeku neprejavujú deštrukčné sklony a taký človek potom vytvára Nový svet, postavený na hodnotách spravodlivosti, dobra a pokoja. O tomto mystickom zážitku Jednoty hovoril Ježiš slovami: Hľadajte najprv kráľovstvo božie a všetko ostatné vám bude pridané.


Dosiahnutie Jednoty dvoch milujúcich sa bytostí je tou pravou mystickou svatbou. Čo Boh (Bytie-Jednota) spojil, to už nič na svete nerozdelí. Proste nemôže, lebo Bytie je nedeliteľné. Tieto slová sa často hovoria na bežných svadbách, ale kto z ľudí pozná ich skutočný zmysel? Už je z toho len formulka, z ktorej unikol pôvodný obsah. A z mystickej svatby je už len svatba formálna. Až táto mystická svatba je skutočným a pravým sexuálnym spojením muža a ženy ako dvoch protikladov. Až tu prichádza pravý a nefalšovaný orgazmus, nazvaný aj slovom večná blaženosť. Skutočne večná, pretože Bytie je nehybné a nemenné, nezničiteľné a neporušiteľné a jeho blaženosť s ním. Mystická svatba je vstupenkou k neporušiteľnosti.


Pretože však duchovný rozmer našej bytosti nám je bežne uzavretý, vnímame sa bežne ako telo. Cit Lásky vnímame len telesno-sexuálne. Táto telesno-sexuálna príťažlivosť je odleskom Lásky, jej priemetom do telesnej roviny, ktorú jedinú bežne dokážeme vnímať. Jediné, čo treba urobiť je: Nepodľahnúť žiadosti tela, ale hľadať skutočný Zdroj Lásky za tým, čo cítime ako telesnú príťažlivosť. A tu práve ľudia zlyhávajú. Nedokážu transformovať, sublimovať telesnú príťažlivosť v Lásku, nedokážu vidieť v príťažlivosti vec duchovnú a základnú a veľkolepú a vznešenú, pretože neveria a nechcú. Preto niektoré náboženstvá správne učia: Sex až po svatbe. Pričom sexom sa myslí spojenie duchovné a svatbou sa myslí mystická svatba. Darmo sa teda dvaja vezmú pred farárom a potom spolu spia mysliac si, že neporušili prikázanie. Ale porušili! Aj tak scudzoložili, pretože mať telesné spojenie s človekom, s ktorým nemám spojenie duchovné, je cudzoložstvo. Lebo proste ten človek mi je cudzí, nie je to moja polovička, nie je to druhá časť mojej vlastnej bytosti. Tou sa stáva až po mystickej svatbe. Takže vlastne takmer všetci tu scudzoložili, aj tí, ktorí si to nemyslia. Je to tvrdé, ale je to tak. To vysvetľuje, prečo Ježiš často hovoril: Vy neveriace a cudzoložné pokolenie. Neveriace - lebo neuverili v silu a veľkosť Lásky a cudzoložné, lebo mali telesné spojenie s partnerom, s ktorým neboli Jednotou.

Tak čo, vážení? Chce tu ísť niekto duchovnou cestou? Mapu som predložil. Ale ísť prstom po mape je niečo iné, než ísť skutočným terénom. Očistiť sa od zlodejstiev, klamstiev a cudzoložstiev a nájsť čistú podstatu? Ale ak má niekto inú mapu, veď podiskutujme a nech každý nájde svoju mapu, lebo len s tou Vlastnou mapou potrafí, s cudzou nie.



Marika, veruže sa viacerí snažíme vrátiť Láske jej pôvodnú slávu a zajtrajšiu vznešenosť. Kiež by sa nám to podarilo a nás aj teba to na nohy postavilo. :-)